sabrina

 

Má psa, rodičov, myšlienky, fantáziu, svoj svet, niekedy ružové okuliare, sluch, chuť, čuch, hmat, zrak.

 

Čokoládu, piatok večer, osoby v najbližšom okolí, babkine staré fotografie, slivkový lekvár, šuchotajúce lístie, staré domy, vôňu dreva, detaily, oheň, snowboard, svoj notísek, letný dážď na svojej tvári, rozkvitnuté čerešne, vôňu čerstvo natrhanej žihľavy a vôňu lipového čaju, farebné ponožky, vlasy a dreadlocky.

 

Egoizmus, nafúkaných a večne niečo riešiacich ľudí, ružovo-biele slečny, gélikovo -futbalovo-hokejových chlapíkov, technoľudí, uvarené rajčiny, školu, trápne ticho v autobuse, česanie vlasov, upratovanie a otázku : Ako sa máš?.

 

Pozerá na kráčajúcich ľudí, na kvapky dažďa, ktoré stekajú po okne, Pianistu, Doktora Živaga, Klub bitkárov, Améliu z Montmartru, Malenu, Ľúbi ma neľúbi ma, európske kino na stv2 a čt2, Pod lampou, všetky české filmy, obrazy a niekedy len tak bielu stenu.

 

Sem-tam svojich rodičov, kamarátov a iných ľudí, ktorí majú čo povedať, štebotanie vtákov skoro na jar, brechanie psov v noci, ticho, Buenu Vistu Social Club, Gorana Bregovica, The Skatalites, The Wailers, Damyana Marleyho, Gentlemana, Ska-p, Sinsemiliu, Johna Lennona, Stairway to Heaven (keď má hluché obdobie), Manu Chao,  Ska2tonics, Ska- pra šupinu, Transglobal Underground, Travis, Take One, Enyu, Himalayu, Edith Piaf, Blink 182, Nirvanu.

 

Učebnice, svoje poznámky, niektoré reklamy, odchody autobusov, blogy, SME, Pravdu, Týždeň, Freemag, niekedy sa pokúša čítať aj v mysliach ľudí, Shakespeara, Tolstoja, Motýlika, My deti zo stanice Zoo, Memento, Dreisera, momentálne Virginiu Woolfovú, všetky možné knihy o rastlinách, o lune a jej vplyve na ľudí, cestopisy, encyklopédie.