Roky kedy tancovala, spievala od šťastia, ale aj smútila zo straty milovaného. Lisa sedí na hojdacom kresle a pohupuje sa v rytme hudby zo starého gramofónu. Aspoň tento starý gramofón jej pripomína tie krásne časy. Dlho žije už len so svojimi spomienkami, ktoré má uložené hlboko v mysli až na večnosť. Dobre si pamätá na tie prvé bozky skoro na jar pod zakvitnutou jabloňou. Všetko sa v tom čase prebúdzalo a ona mala ten pocit, že sa prebúdza spolu s prírodou. Jeho vlasy boli ako riasy v mori. Letmo sa s nimi pohrával vietor. Na tie hlboké oči nikdy nezabudne. Dve veľké nekončiace studne. Milovala ho celou svojou dušou a miluje ho stále. Aj keď on hladí jej tvár už len vo sne a v spomienkach. Pamätáš si? Ako sme spolu prvý krát raňajkovali? Urobila som vtedy chlieb s jahodovým džemom a veľký pohár kamilkového čaju. Ústa si mal potom sladučké ako med. Alebo vtedy, keď sme chodili ku starkej na pravidelnú šálku čaju. Bože starká! Ako ťa zbožňovala. Na tie jej nevkusné obrazy na stenách si stále dobre spomínam. Ako milovala svoje knihy. Chodili sme do jej knižnice a tajne sme sa tam bozkávali. Bolo to krásne. A tvoj ateliér. Vysoko v nebi. Mala som pocit, že sa môžem dotknúť hviezd. Lietala som. Tvoju vôňu cítim všade, ešte aj teraz pokrýva celú miestnosť. Všetko bolo dokonalé, stále akoby som snívala. Ale prišiel osudný deň a moja nočná mora, ktorá bude trvať navždy. List a v ňom stálo, že Nemci ťa zostrelili niekde nad Francúzskom. Oznámil mi, že ty, môj milovaný Robert, mi už nikdy nebudeš držať ruku, nikdy nepohladíš, nepobozkáš. Ešte stále ho mám odložený v starej drevenej komode. Chcem byť s tebou, cítiť, že si tu len a len pre mňa. Ale ty už nikdy neprídeš a ja stále čakám pri okne s výhľadom na bránu.
Lisa opatrne vstane. Ide ku komode. Sadne si v kuchyni za stôl a číta opäť list, ktorý jej priniesol toľko smútku. Náhle vstane hodí list do horiaceho kozubu a natrie si mäkký chlieb džemom. Slzy vytvárajú na jej tvári rieku plnú bolesti. Bude čakať opäť do večera, kedy zaspí a stretne sa opäť so svojou láskou.
Komentáre